Známe osobnosti - Špaňár Július

Špaňár, Július

(12. 11. 1917, Veľká Máňa – 03. 02. 2007, Bratislava) - klasický filológ, univerzitný profesor

Vzišiel zo skromných hmotných pomerov. Na radu učiteľky miestnej ľudovej školy navštevoval Reálne gymnázium v Zlatých Moravciach a po maturite roku 1937 sa rozhodol pre štúdium klasickej filológie a nemčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Ako štipendista zavŕšil štúdiá na univerzite v Lipsku, kde v školskom roku 1941/42 navštevoval prednášky a semináre chýrnych profesorov Reinhardta, Klingnera a Gadamera. Od 1. októbra 1942 vyučoval na Prvom štátnom gymnáziu v Bratislave, ale nevzdal sa svojich vedeckých záujmov; v roku 1944 dosiahol na svojej Alma Mater stupeň Philosophiae doctor.

Neskôr pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského na Katedre klasickej filológie ako výpomocný a od 1.10.1951 ako odborný asistent. Na začiatku 50. rokov 20. storočia vstúpil do KSS. Po habilitácii (1961) bol vymenovaný za štátneho docenta (1963) a 1. februára 1969 za riadneho profesora klasickej filológie na FF UK. V rokoch 1965 až 1969 bol prodekanom FF UK a v procese tzv. normalizácie ho obvinili z nadŕžania pravicovému oportunizmu a vylúčili z KSS. Od roku 1975 nesmel pedagogicky pôsobiť, roku 1979 bol zbavený funkcie profesora a roku 1982 predčasne penzionovaný. Vylúčenie zo strany malo za následok stratu členstva v redakčnej rade fakultného zborníka Graecolatina et Orientalia a členstva vo výbore Slovenskej jednoty klasických filológov. Najtvrdším postihom bol striktný zákaz publikovať a do roku 1979 smel uverejňovať výlučne nepodpísané texty.

Záujemcom o latinčinu je známy najmä ako autor úspešných, opakovane vydávaných kníh - latinsko-slovenského slovníka, latinskej gramatiky, učebnice rímskych reálií a literatúry - ako aj spoluautor učebníc latinčiny (preložených aj do češtiny). Širšia verejnosť ho pozná ako prekladateľa spisov antickej filozofie, ktorá bola jeho vedeckému i ľudskému naturelu najbližšia. Hlavným objektom jeho záujmu bol materialista Herakleitos z Efezu. Za preklad celého Platónovho diela bol roku 1990 odmenený prestížnou cenou Jána Hollého. Venoval sa aj gréckym historikom Herodotovi a Xenofontovi, uštipačnému Lukianovi, prekladal európskych a slovenských mysliteľov a pedagógov latinského stredoveku a novoveku.

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia ako emeritus opäť pôsobil na fakulte. Mladší kolegovia oceňovali jeho schopnosť vyjadrovať sa s nadhľadom, pohotovo, duchaplne, neraz s dávkou miernej irónie. Filozofická ataraxia, s ktorou čelil kritickým situáciám a typická slovanská družnosť, s pomocou ktorej zdolával tienisté stránky individualizmu akademického milieu, patrili takisto medzi jeho vysoko uznávané pozitíva. Náplasťou na staré krivdy boli verejné ocenenia: Pamätná medaila a list prezidenta Slovenskej republiky, Veľká medaila sv. Gorazda Ministerstva školstva SR za mimoriadny prínos k rozvoju školstva a vzdelanosti na Slovensku (obe v roku 1997), Cena Karola Strmeňa za umelecky významné preklady, ktoré slovenskú kultúru spájajú s duchovným svetom antiky (1998).

Prof. Július Špaňár býval v trojizbovom byte v Bratislave na Krížnej ulici, bol starostlivým otcom dvoch synov a dcéry. Zomrel na prahu životnej deväťdesiatky 3.2.2007 a posledná rozlúčka s ním sa uskutočnila v bratislavskom krematóriu 10.2.2007. Väčšiu časť jeho bohatej knižnice vlastní klasicko-filologické pracovisko Prešovskej univerzity, menšia časť prešla do fondov jeho bratislavskej katedry.

            Je autorom mnohých významných prác ako Život a učenie Hérakleitos Efezu, Gramatika latinského jazyka, Latinsko-slovenský slovník, a mnohých štúdií, statí a článkov z oblasti antickej filozofie. Je spoluautorom učebníc latinčiny pre stredné školy. Významná je i jeho prekladateľská činnosť. Preložil Lukianove Rozhovory bohov a iné satirické prózy, O troch podvodníkoch, Longosovo dielo Danfis a Chloe, Aristotelovu Etiku Nikomachovu a iné.