Navigácia

Obsah

Tinák Benjamín - čestný občan obce Maňa

Typ: ostatné
(17. 10. 1930, Maňa - 17. 02. 2008, Ružomberok) - lekár, spisovateľ

Tinák, Benjamín - čestný občan obce Maňa

(17. 10. 1930, Maňa - 17. 02. 2008, Ružomberok) - lekár, spisovateľ

Jeho otec Benjamín pracoval viac rokov ako poľnohospodársky robotník vo Francúzsku a vrátil sa až keď mal malý Benjamín už šesť rokov. Vyrastal v rodnej obci, kde vychodil aj ľudovú školu. Dokončoval ju však až po druhej svetovej vojne. Keď ukončil základné vzdelanie, mal 15 rokov a chcel ísť ďalej študovať. Prvoradá však bola práca, aby mohol pomôcť rodine v ťažkých povojnových časoch. Benjamín sa teda zamestnal v Pozemných stavbách v Nových Zámkoch. Neskôr začal sám študovať učivo meštianskej školy, chodieval na súkromné hodiny slovenčiny a iných predmetov do Šurian. Na jeseň 1946 zložil v Zlatých Moravciach skúšky z učiva meštianskej školy a s ďalšími tromi kamarátmi sa vybral za učňa do textilnej fabriky v Liberci. Za výborný prospech ho textilka poslala ako svojho štipendistu do Strednej priemyselnej školy v Ružomberku. Študoval s vyznamenaním a už počas štúdia navštevoval večerný gymnaziálny kurz. Keďže to bol kurz pre odbojárov, Benjamína nepripustili k maturite.  Z Ružomberka teda odišiel do Bratislavy, zamestnal sa ako pomocný redaktor v pionierskych novinách a vo večernom kurze sa pripravoval na maturitu. Zmaturoval v septembri 1951. O týždeň ho prijali na lekársku fakultu Univerzity Komenského. Z Mane odišiel ako 16-ročný, na univerzite začal študovať, keď mal 21 rokov. Otec mu zomrel mladý a mama ani nevedela, kde syn je a čo vlastne robí. Stretli sa až v júni 1957, keď Benjamína promovali za doktora medicíny. Po promócii pracoval doktor Benjamín Tinák v Ružomberku. Tu si našiel aj svoju životnú partnerku, s ktorou má 3 dcéry a tešil sa zo šiestych  vnúčat. Atestoval z vnútorného lekárstva, v rokoch 1960 – 1968 bol obvodným lekárom v Likavke. Odtiaľ sa vybral ako lekár Československej geologickej expedície do Mongolska. Päť rokov pôsobil v etiópskom Harare ako primár a riaditeľ nemocnice. Žil tam s manželkou a dvomi dcérami, ktoré v Harare navštevovali súkromnú anglickú školu. Najmladšia dcéra sa narodila po návrate v Ružomberku. Od roku 1972 pôsobil na internej klinike fakultnej nemocnice v Martine. Do Ružomberka sa vrátil v roku 1975 ako zástupca primára interného oddelenia. V roku 1982 založil liečebňu pre dlhodobo chorých, ktorej bol primárom a riaditeľom. Po odchode do dôchodku v roku 1994  pracoval ako lekár až do roku 2007 s menším úväzkom a literárne tvoril. V roku 1990 obhájil na trnavskej univerzite vedeckú prácu o ochrane života a udelili mu titul PhD. – doktor filozofie.  V rodnej obci Maňa mu dňa 5. novembra 2004 udelili čestné občianstvo a Slovenský rozhlas pripravil reláciu o jeho živote a diele pod názvom Čisté studničky.

Bibliografia Benjamína Tináka:

 Špirála, 1962   

 Na čisté dná prameňov, 1966

V zelenom plameni Etiópie, 1975

Lev z Ereru, 1978

Znepokojená krv, 1980

Gurumsa búrlivák, 1984

Žitava, 1984

Diagnóza, 1988, 1989

Šok, 1993

Vlci na Žitave, 1994

Anjel v Michigane, 1996

Nechaj žiť, nechaj umrieť, 1999

Byť kráľom, 2000

Nechcel som byť kráľom, 2000

Na hrote tŕňa, 2002

Zo sveta, 2002

Bláznove radosti a žiale, 2003

Putovanie za snom, 2004

Neuveriteľné dobrodružstvá kocúrika Mňauka, 2005

Johanes zo zázračného buša, 2006


Vytvorené: 29. 11. 2016
Posledná aktualizácia: 21. 1. 2017 03:46
Autor: Lucie Ducháčková