Navigácia

Obsah

O obci

Obec Maňa sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, leží asi 30 km severne od mesta Nové Zámky, je lokalizovaná 10 km južne od mesta Vráble. Maňa patrí spolu s ďalšími 60 obcami do okresu Nové Zámky, ktorý je súčasťou Nitrianskeho kraja. Absolútna poloha stredu obce je daná súradnicami: 48°09´ severnej geografickej šírky a 18°17´ východnej geografickej dĺžky. Katastrálne územie zaberá plochu 21,59 km2, čím je zaraďovaná k stredne veľkým obciam Novozámockého okresu.

Katastrálne územie obce Maňa má nepravidelný tvar. Je pretiahnutý v smere severojužnom. Obec susedí - na západe s obcami Kmeťovo, Černík, Mojzesovo, na juhu s Úľanmi nad Žitavou a Hulom. Spoločným južným a východným susedom je obec Vlkas, na východe obec susedí s Trávnicou, na severe so Žitavcami (okres Nitra) a na severozápade s Michalom nad Žitavou.
Podľa geomorfologického členenia je obec zaraďovaná  do  celku Podunajská pahorkatina. Reliéf katastra obce je mierne zvlnený. Nadmorská výška narastá od rieky Žitavy smerom na západ a na východ. Priemerná nadmorská výška je 176 m, najnižší bod obce leží v nadmorskej výške 127 m a nachádza sa v blízkosti rieky Žitava. Najvyšší bod obce leží na východnej hranici obce s obcou Trávnica – na Manianskej hore – a jeho výška dosahuje 225 m n. m. .

K 31.12.2022 žilo v obci 1981 obyvateľov. Obec Maňa sa vnútorne člení na dve miestne časti: Veľká Maňa a Malá Maňa.

V smere sever - juh prechádza cez obec hlavná cesta II/511 (táto prechádza cez miestnu časť Veľká Maňa). Rovnobežne s ňou prechádza vedľajšia cesta 3. triedy (prechádza cez miestnu časť Malá Maňa). Obe miestne časti spája cesta vedľajšieho významu, podobne je označená aj cesta spájajúca obec Maňa s Trávnicou, ale aj s Podhájskou. Do obce je autobusové i železničné spojenie.

Príroda

Chránené územia

V obci Maňa sa nachádzajú maloplošné chránené územia: Chránený areál Park v Mani, Prírodná rezervácia Žitavský luh a  Prírodná rezervácia Stará Žitava.

 

Živočíšstvo

Živočíšstvo obce Maňa môžeme Živočíšstvo obce Maňa môžeme zaradiť do Panónskej oblasti (Pannonicum), juhoslovenského obvodu a Dunajského okrsku, ktorý sa delí na dva podokrsky: západnú časť katastrálneho územia obce vypĺňa lužný okrsok, východnú časť pahorkatinový okrsok (Čepelák, 1980).
Keďže sa v katastri obce vyskytujú rôzne typy biotopov (lúka, les, mokraď, …), z tohoto dôvodu môžeme hovoriť o rôznych skupinách živočíchov, ktoré v nich žijú. Rôznorodosť a druhová rozmanitosť recentnej fauny je pestrá. Významné postavenie má vodná fauna. Charakteristické sú spoločenstvá dolných nížinných tokov riek s pomaly tečúcou vodou, zabahneným dnom s bohatými pobrežnými zárastami (dňovky, pošvatky, larvy chrobákov a dvojkrídlovcov spoločne s pakomármi muškovitými, kôrovcami, červami, mäkkýšmi) a spoločenstvá mŕtvych ramien. Rôznorodá je aj fauna mäkkýšov (Mollusca) významná z hľadiska zoogeografického, zoopaleontologického ako aj bioindikačného. Z hmyzu (Insecta) je bohato zastúpená fauna motýľov (Lepidoptera), blanokrídlovcov (Hymenoptera), dvojkrídlovcov (Diptera), sieťokrídlovcov (Neuroptera), chrobákov (Coleoptera)… (Regionálny územný systém ekologickej stability, 1995).
Zaujímavá a pestrá je aj fauna stavovcov (Vertebrata). Trieda rýb (Pisces) je charakterizovaná spoločenstvami nížinných pokojných riek s typickým zástupcom - pleskáčom vysokým (Abramis brama). Vzácnou rybou je kapor obyčajný dunajský (Cyprinus caprio). (Regionálny územný systém ekologickej stability, 1995). Obojživelníky (Amphibia) reprezentujú v katastri obce Maňa rosnička zelená (Hyla arborea), ropucha obyčajná (Bufo bufo), skokan štíhly (Rana dalmatina)… Nachádzajú sa tu i plazy (Reptilia) - jašterica obyčajná (Lacerta agilis), užovka obojková (Natrix natrix)… (Lieskovský, Meluš, 1998).
Bohato sú zastúpené aj vtáky (Aves), medzi ktorými nachádzame napr. jarabicu poľnú (Perdix perdix), prepelicu poľnú (Coturnix coturnix), bažanta obyčajného (Phasianus colchius), kukučku obyčajnú (Cuculus canorus), vranu obyčajnú (Corvus corone), vrabca domového (Passer domesticus)… (Regionálny územný systém ekologickej stability, 1995).
Z chránených druhov cicavcov (Mammalia) sú v katastri obce zastúpené ježe (rod Erinaceus), čeľaď netopierovité (Vespertilionidae)… (Regionálny územný systém ekologickej stability, 1995).
Z faunistického (ornitologického) hľadiska je v katastri obce Maňa zaujímavá prírodná rezervácia Žitavský luh, kde bolo k 1. januáru 1998 zaregistrovaných 174 druhov vtákov, pričom 51 z nich tu aj hniezdi (nidifikuje), 80 druhov vtákov bolo zaradených do piatich kategórií ohrozenia:
kriticky ohrozené druhy - napr. volavka purpurová (Ardea purpurea), sokol rároh (Falco cherrug), sokol sťahovavý (Falco peregrinus)
ohrozené druhy - napr. bučiak obyčajný (Ixobrychus mintus), chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax), sokol lastovičiar (Falco subbuteo)
vzácne druhy - napr. kačica ostrochvostá (Anas acuta), drozd čvíkotavý (Turdus pilaris)
migrujúce ohrozené druhy - kršiak rybár (Pandion haliaetus), sokol kobec (Falco clolumbarius), žeriav popolavý (Grus grus), močiarnica tichá (Gallinaga media)
druhy vyžadujúce ďalšiu pozornosť - napr. hus divá (Anser anser), ďateľ prostredný (Dendrocopus medius)
Tridsaťdeväť druhov vtákov patrí  medzi celoeurópsky ohrozené, napr. bocian čierny (Ciconia nigra), bocian biely (Ciconia ciconia), rybárik obyčajný (Alcedo atthis), strakoš obyčajný (Lanius collurio). Z celosvetovo ohrozených druhov sa v prírodnej rezervácii vyskytujú dva druhy - orol kráľovský (Aqiula heliaca), trsteniarik vodný (Acrocephalus paludicola) (Lieskovský, Meluš, 1998).

 

Rastlinstvo

Z hľadiska floristického katastrálne územie Z hľadiska floristického katastrálne územie obce Maňa, ako súčasť okresu Nové Zámky, patrí k najzaujímavejším a floristicky najbohatším územiam Slovenska.     Z fytogeografického členenia Slovenska patrí obec Maňa do oblasti Panónskej flóry (Pannonicum), do obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), do okresu Podunajská nížina (Lukniš, 1972).
Potenciálna prirodzená vegetácia je v katastri obce Maňa zastúpená tromi významnými formáciami:
1. jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lesy  
2. dubové a cerovo-dubové lesy
3. dubovo-hrabové lesy
Jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lesy sa nachádzajú v širokom páse pozdĺž rieky Žitavy a sčasti lemujú aj Dolinský potok. Pre tieto lesy je charakteristické výrazne vyvinuté stromové, krovité a bylinné poschodie s veľkou druhovou diverzitou. V bylinnom poschodí je výrazný jarný aspekt. Zastúpené sú nitrofilné, mezofilné a hygrofilné druhy. Synúzia machov má malú pokryvnosť. Z druhového zloženia v stromovom poschodí dominuje jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), primiešané sú brest väzový (Ulmus laevis), topoľ čierny (Populus nigra), lipa malolistá (Tilia cordata), jelša lepkavá (Alnus glutinosa). V krovinnom poschodí dominuje čremcha obyčajná (Padus avium), baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnej vrstve sú zastúpené kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), cesnačka lekárska (Alliaria petiolata), zádušník brečtanový (Glechoma hedaracea), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)… Jarný aspekt tvoria druhy: cesnak medvedí (Allium ursinum), chochlačka dutá (Corydalis cava), blyskáč jarný (Ficaria verna), veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides) (Ružička, 1996).
Jaseňovo-brestovo- dubové a jelšové lužné lesy môžeme podľa Bertu (1986) označiť aj ako lužné lesy nížinné a tieto patria do zväzu Salicion albae, do podzväzu Ulmenion. Nachádzajú sa na alúviach riek, viažu sa na vyššie a relatívne suchšie polohy údolných nív (agradačné valy, riečne terasy, náplavové kužele…) najmä v nížinách a v teplejších oblastiach pahorkatín (do 300 m n. m.), kde ich ovplyvňuje kolísajúca hladina podzemnej vody (Berta, 1986).

Centrálnu časť katastrálneho územia obce aj jej západnú hranicu (v miestnej časti Malá Maňa) v najväčšej miere vypĺňajú dubovo-hrabové lesy. Sú to z fyziognomického hľadiska dobre vyvinuté a bohaté na druhy, stromové, krovinné a bylinné poschodie s výrazným jarným aspektom. Synúzia machov nie je vyvinutá. Z druhového zloženia v stromovej etáži dominuje dub letný (Quercus robur), dub cerový (Quercus cerris) a hrab obyčajný (Carpinus betulus), brest hrabolistý (Ulmus minor), lipa malolistá (Tilia cordata), jaseň štíhly  (Fraxinus excelsior). V krovinnom poschodí sa pripája javor poľný (Acer campestre), javor tatársky (Acer tataricum), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), slivka trnková (Prunus spinosa). Bylinnú vrstvu tvoria druhy zimozeleň menšia (Vinca minor), chochlačka dutá (Corydalis cava), snežienka jarná (Galanthus nivalis), veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides), prvosienka jarná  (Primula veris), fialka voňavá (Viola odorata)… (Ružička, 1996).
Dubovo-hrabové lesy panónske sa zaraďujú do zväzu Potentillo albae-Quercion (Berta, 1986).
V južnej a v úzkom páse (v smere S-J) aj v severnej časti katastrálneho územia miestnej časti Veľká Maňa sa z prirodzenej potenciálnej vegetácie vyskytujú dubové a dubovo-cerové lesy. Z fyziognomického hľadiska sú to spravidla výmladkové hospodárske lesy s bohatou bylinnou a krovinnou vrstvou. Degradované porasty majú chudobnú krovinnú etáž. Dnešné lesy sú antropogenizované, vysadené agátom, ktorý miestami dominuje.
Z druhového zloženia tu dominuje dub cerový (Quercus cerris), dub žltkastý (Quercus dalechampii), dub letný (Quercus robur), dub zimný (Quercus petraea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), ostrica horská (Carex montana), nátržník biely (Potentilla alba), kukučka vencová (Lychnis coronaria), veronika lekárska (Veronica officinalis), … (Ružička, 1996).
Dubovo-cerové lesy patria do zväzu Quercion petraeae (Michalko, 1986).  

Keďže sledované územie má kvalitnú pôdu (čiernica, černozem, hnedozem), mnohé územia z lesov prirodzenej vegetácie obce Maňa, boli človekom vyrúbané a pretvorené na poľnohospodársku pôdu. Prirodzenú vegetáciu nachádzame iba v "ostrovčekoch" extravilánu obce. Významná lokalita prirodzenej vegetácie je prírodná rezervácia Žitavský luh, ktorá má síce ornitologický význam, no popri tom sa pristúpilo i k ochrane prirodzenej flóry. Prirodzené lesy sú v malej miere zachované aj v severnej časti katastra obce Maňa (miestna časť Veľká Maňa). Prirodzenú vegetáciu však nachádzame v minimálnej miere aj na okrajoch ciest, polí, viníc…
Pre intravilán obce Maňa je charakteristické, že prirodzená vegetácia tu úplne vymizla a bola nahradená kultúrnymi rastlinami (záhrady, sady, parky). V záhradách boli umelo vysadené a pestujú sa hlavne ovocné a okrasné dreviny, zelenina, kvety.

 

Vodné toky

Katastrálnym územím obce Maňa preteká severojužným smerom rieka Žitava, ktorá je najväčším ľavostranným prítokom rieky Nitry. Žitava pramení na južných svahoch Vtáčnika, pri Malej Lehote, v nadmorskej výške 625 m. Žitava tečie južným smerom a oddeľuje Žitavskú a Hronskú pahorkatinu. Tok je dlhý 99,3 km, plocha povodia je 1244 km2. V katastri obce Maňa sa do rieky Žitavy vlieva Dolinský potok, ktorý pramení v chotári obce, v Doline. Dĺžka potoka je približne 3 500 m. Tečie východozápadným smerom a je ľavostranným prítokom rieky Žitava. V povodí rieky sa nachádza množstvo menších vodných nádrží a rybníkov, ktoré slúžia najmä na chov rýb a zadržanie vody.
V povodí sa tiež nachádza viacero prírodných rezervácií a významných lokalít.