Navigácia

Obsah

O obci

Obec Maňa sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, leží asi 30 km severne od mesta Nové Zámky, je lokalizovaná 10 km južne od mesta Vráble. Maňa patrí spolu s ďalšími 60 obcami do okresu Nové Zámky, ktorý je súčasťou Nitrianskeho kraja. Absolútna poloha stredu obce je daná súradnicami: 48°09´ severnej geografickej šírky a 18°17´ východnej geografickej dĺžky. Katastrálne územie zaberá plochu 21,59 km2, čím je zaraďovaná k stredne veľkým obciam Novozámockého okresu.

Katastrálne územie obce Maňa má nepravidelný tvar. Je pretiahnutý v smere severojužnom. Obec susedí - na západe s obcami Kmeťovo, Černík, Mojzesovo, na juhu s Úľanmi nad Žitavou a Hulom. Spoločným južným a východným susedom je obec Vlkas, na východe obec susedí s Trávnicou, na severe so Žitavcami (okres Nitra) a na severozápade s Michalom nad Žitavou.
Podľa geomorfologického členenia je obec zaraďovaná  do  celku Podunajská pahorkatina. Reliéf katastra obce je mierne zvlnený. Nadmorská výška narastá od rieky Žitavy smerom na západ a na východ. Priemerná nadmorská výška je 176 m, najnižší bod obce leží v nadmorskej výške 127 m a nachádza sa v blízkosti rieky Žitava. Najvyšší bod obce leží na východnej hranici obce s obcou Trávnica – na Manianskej hore – a jeho výška dosahuje 225 m n. m. .

K 31.12.2022 žilo v obci 1981 obyvateľov. Obec Maňa sa vnútorne člení na dve miestne časti: Veľká Maňa a Malá Maňa.

V smere sever - juh prechádza cez obec hlavná cesta II/511 (táto prechádza cez miestnu časť Veľká Maňa). Rovnobežne s ňou prechádza vedľajšia cesta 3. triedy (prechádza cez miestnu časť Malá Maňa). Obe miestne časti spája cesta vedľajšieho významu, podobne je označená aj cesta spájajúca obec Maňa s Trávnicou, ale aj s Podhájskou. Do obce je autobusové i železničné spojenie.

História

Údolie rieky Žitavy lákalo už pravekých ľudí k osídleniu tohto územia. Dokladom toho sú vykopávky z obdobia neolitu, bronzovej a hallštattskej doby. Keltské pohrebisko z 3. - 1. stor. pred n. l. patrí k najväčším náleziskám tohto druhu v strednej Európe. V priebehu storočí sa tu vystriedalo niekoľko predhistorických národov - Skýtov, Keltov, Markománov, Kvádov a iných.

Priamo z Mane zatiaľ nemáme nálezy, ale osídlenie regiónu už v 7. storočí dokladajú odkryté kostrové hroby v susedných obciach Michal nad Žitavou, Kmeťovo a Hul. Prvé informácie o osídlení Mane našimi slovanskými predkami sme zaznamenali už v 30. rokoch minulého storočia, keď pri zemných prácach boli nájdené slovanské črepy v priestore severne od obce medzi vtedajšou hradskou a Žitavou. Ich datovanie je, žiaľ, nepresné. Jednoznačne je doložený pobyt Slovanov v Mani od 9. storočia, v čase existencie prvého štátneho útvaru Slovanov na území dnešného Slovenska - Veľkej Moravy. Do tejto doby je nálezmi datovaný kostrový hrob, ktorý sa našiel v polohe „Gubov breh”. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia tam pri vyberaní piesku porušili slovanské pohrebisko. Pracovníci Archeologického ústavu SAV z Nitry zachránili len vybavenie jedného hrobu – typickú nádobu a črepy z ďalších nádob, železný nožík. Niet pochýb, že hrob je súčasťou väčšieho slovanského pohrebiska. Husté osídlenie Požitavia v tejto dobe dokladajú tiež slovanské sídliská a pohrebiská zistené v Kmeťove, Michale nad Žitavou, Mojzesove, Úľanoch nad Žitavou a Huli.

Príchod Slovanov sa datuje od 6. storočia. Prvé písomné záznamy o obci pochádzajú z roku 1237. V tomto roku bola Veľká Máňa uhorským kráľom Bélom IV. predaná grófovi Tomášovi, neskôr sa stala majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Od roku 1386 sa majiteľom stáva bohatý rod Forgáčovcov. Obec prežila turecko-osmánske okupácie v rokoch 1599 -1663. Od roku 1712 sa majiteľom obce stal gróf Koller. Tento majiteľ sa zaslúžil o výstavbu kostola, kaštieľa, v roku 1748 bola postavená prvá škola a zriadená fara. Ďalším majiteľom bol barón Mallonay, ktorý bol medzi poddanými veľmi obľúbený. Po barónovi Mallonayovi spomínajú sa ako majitelia máňanského veľkostatku gróf Bellegarde, barón Hirsch, Ehrenfeld. Posledným majiteľom bol gróf Gejza Földváry, ktorého potomkovia žijú dodnes.