Navigácia

Obsah

Bako Ján

Typ: ostatné
(29.09.1914, Veľká Máňa – 25.07.2009, Bratislava) - stredoškolský profesor

Narodil sa v roľníckej rodine. Vlastného otca nepoznal, keď mal 3 mesiace padol v I. svetovej vojne. Ľudovú školu začal navštevovať vo Veľkej Mani, po 5 rokoch  začal študovať na reálnom gymnázium v Nových Zámkoch, v roku 1930 prestúpil na reálne gymnázium do Zlatých Moravciach, kde 21. júna 1934 zmaturoval. Tesne pred maturitou mu zomrela matka, Pavlína Myjavcová a tak zostal úplnou sirotou. I napriek tomu sa nevzdal túžby stať sa učiteľom. Po maturite odišiel študovať do Prahy na Pedagogickú akadémiu, kde získal diplom učiteľa. Súčasne začal študovať aj na Karlovej univerzite -  prírodopis a zemepis. Po získaní učiteľského diplomu v roku 1936 sa vrátil na Veľkú Maňu, kde začal učiť spolu s manželkou Alžbetou, rodenou Mikloškovou. Popritom si neustále dopĺňal vedomosti - študoval v Zlatých Moravciach na odbornej hospodárskej škole. V roku 1938 získal vysvedčenie spôsobilosti vyučovať náuky zemedelské a odborné na ľudových školách hospodárskych. V roku 1939 v Budapešti získal vysvedčenie učiteľskej spôsobilosti pre školy ľudové. V roku 1941 - 43 študoval v Budapešti na Pazmányho univerzite. V roku 1943 – 1944 pracoval v Budapešti ako menšinový pracovník medzi Slovákmi v Maďarsku – ako redaktor v Slovenskej jednote.

Po vojne pokračoval v učiteľskej činnosti ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Zlatých Moravciach, Šuranoch a Nových Zámkoch. Súčasne pôsobil ako okresný konzervátor ochrany prírody pre okres Nové Zámky. Bol spoluzakladateľom strednej banskej školy v Handlovej a zdravotnej školy v Nových Zámkoch.

     Jeho najväčšou profesijnou láskou bola geológia, preto v roku 1953 nastúpil v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave ako zástupca riaditeľa a vedúci Geofondu. Pri previerkach roku 1958 bol prepustený. Krátku dobu pracoval ako sekretár na JSŠ Petržalka.

     Svoju ochranársku činnosť začal v roku 1960 na Krajskom stredisku štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. V roku 1963 prechádza na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava ako vedúci úseku ochrany prírody, kde v rôznych funkciách pracoval až do dôchodku.

     Ján Bako sa za svojho dlhoročného pôsobenia v ochrane prírody podieľal na jej rozvoji, pričom pomáhal vzniku dobrovoľnej organizácie Zboru ochrany prírody na Slovensku, neskôr Slovenského zväzu ochrancov prírody, spolupracoval pri výchove mládeže k ochrane prírody, najmä s Ústredným domom pionierov a mládeže - Stanicou mladých prírodovedcov na Búdkovej ceste v Bratislave.

     Spolupracoval aj pri budovaní siete chránených území Slovenska i infraštruktúry štátnej ochrany prírody na Slovensku. Je spoluautorom projektu CHKO Slovenský kras.

     Publikoval v oblasti výskumu slovenských diatomitov, granodioritov na lokalite Barvínok, výpočtu zásob viatych pieskov v Lozorne. K jeho najvýznamnejším publikačným prácam patrí spracovanie kapitoly Ochrana prírody vo veľkej encyklopedickej sérii Slovensko – 2. diel Príroda. Preložil Vadászovu Geológiu Maďarska, ďalej preložil a doplnil Kľúč na určovanie nerastov a minerálov od Františka Němca.


Vytvorené: 29. 11. 2016
Posledná aktualizácia: 21. 1. 2017 03:46
Autor: Lucie Ducháčková